elle est fou pokazené

Ahojte milý,

bohužiaľ tento blog bude dočasne nedostupný.
Neustále sa mi nedarí prihlásiť sa (zázrak,že môžem písať tento článok) a celkovo aj napriek tomu,že som spamy dočasne odstavila, zahlcujú nezmyselné texty moju emailovú schránku a rovnako aj komentáre k jednotlivým článkom.
Neviem,či elle est fou niekto nemá rád (možno vesmír)...

Preto prosím nové posty budú u mňa na lumurmu (môj malý -veľký vnútorný svet)
Tento blog bude otvorený stále,sú tu moje stopy,moje slová,kroky,len ho musím dať nejak doporiadku :/

Odteraz prosím nasledujte lu. tu.

mrzí ma to,mávam
lu.

kývanie

Ak začnete pracovať s niekým v tíme,je to samo o sebe veľká výzva. Ja napr.veľmi rada pracujem s ľuďmi Ale pokiaľ by som mala pracovať v úzkom tíme ľudí (kreatívne založených) , asi by som si rada si vyberala tých,ktorí mi kývnu súhlasne hlavou (viac či menej na všetko). Asi je to príliš egoistické ale je to pre mňa  ideálny stav. Nemusím sa trápiť nad hádkami,či konštruktívnymi kritikami a za výsledok budem aj tak zodpovedná ja. Rozhodnutia prinášajú zodpovednosť,ktorá v tíme ľudí,nemusí byť vždy rozdelená rovnomerne.

Mňa si však v tejto kreatívnej fáze života vybral  do tímu môj Santo. Tvrdí,že teraz ho to trochu draplo a ja bez nátlaku súhlasne kývam hlavou (viac či menej na všetko)

No a ja  tak prichádzam na to,že niekedy je dobré nechať sa viesť.sem tam.odvážne.s hádkami.

mávam.lu.

a man

muž.môj muž.

čáry-máry

Som sa rozhodla opäť ráno začať s kávou.

wake up

they sleep

they wake up

.
sun is coming

Spots

Vždy si vravím,že sa nezamažem. Nepomáha to.

sto

Sto krát začneme,sto krát skončíme. Tie večné pády a vzlety sú naozaj unavujúce. Dospievame,rastieme a často na ceste strácame samých seba. A mnoho krát sa znova nájdeme. Znova sa narodíme. Taký ten kolobeh času z ktorého sa nedá ujsť. Tak ten- ma v tejto chvíli tlačí kdesi medzi pľúcami (tam je tuším aj srdce,ale to by znelo strašne pateticky)

Sny sa nám pletú pod nohy,teda,mne. Keď je to blog mal by byť o mne a o mojich snoch. O mojich nohách.
Osobne-úprimne priznávam,že vlastne tie sny mi už siahajú po kolená a vlastne stojím v nich. Niet kam sa pohnúť.


Tak stojím a myslím,že hodnú chvíľu budem. Kým si vlastne neurobím poriadok. Pomedzi triedenie možno nájdem aj sny na ktoré som dávno zabudla a možno boli omnoho dôležitejšie,než tie ktorými sa obklopujem a za ktorými načahujem ruku...

Sto krát začneme,sto krát skončíme


mávam.
lu.